3. Tak prišli všetci starší Izraela ku kráľovi do Chebrónu, kráľ Dávid uzavrel s nimi zmluvu v Chebróne pred Hospodinom a oni pomazali Dávida za kráľa nad Izraelom.
4. Dávid mal tridsať rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval štyridsať rokov.
5. V Chebróne kraľoval nad Júdom sedem rokov a šesť mesiacov a v Jeruzaleme kraľoval tridsaťtri rokov nad celým Izraelom a Júdom.
6. Kráľ so svojimi mužmi tiahol na Jeruzalem proti Jebúsejcom, ktorí bývali v krajine. Oni však povedali Dávidovi: Nevojdeš sem, veď slepí a chromí ťa zaženú! To malo znamenať: Dávid sem nevstúpi.
7. Dávid však zabral hrad Sion. To je mesto Dávidovo.
8. V ten deň povedal Dávid: Každý, kto chce poraziť Jebúsejcov, musí vystúpiť vodným kanálom. Slepých a chromých však Dávid nenávidel z celej duše. Predsa sa hovorí: Slepý a chromý nevkročí do domu.
9. Potom Dávid ostal bývať na hrade a nazval ho Dávidovým mestom. Dávid ho budoval dookola od Millo až dovnútra.
10. Takto sa Dávid ustavične vzmáhal a Hospodin, Boh mocností, bol s ním.
11. Týrsky kráľ Chírám poslal poslov k Dávidovi, i cédrové drevo, tesárov a murárov, aby postavili Dávidovi dom.
12. A Dávid poznal, že ho Hospodin potvrdil ako kráľa nad Izraelom a vyvýšil jeho kráľovstvo kvôli svojmu izraelskému ľudu.
13. Dávid si vzal ešte vedľajšie ženy a ženy z Jeruzalema, keď tam prišiel z Chebrónu. Dávidovi sa narodili ďalší synovia a dcéry.
14. Toto sú mená tých, ktorí sa mu narodili v Jeruzaleme: Šammúa a Šóbáb, Nátán a Šalamún,
15. Jibchár, Elíšúa, Nefeg a Jáfia,
16. Elíšáma, Eljáda a Elífelet.
17. Keď Filištínci počuli, že Dávida pomazali za kráľa nad Izraelom, všetci ho vyšli hľadať. Dávid sa o tom dozvedel a zostúpil ku hradu.