6. Potom prišli do Gileádu a ku krajine Chetejcov, do Kádešu, odtiaľ šli do Dánu a z Dánu prišli do okolia Sidónu.
7. "Tak prišli až k pevnosti Týru a do všetkých chivejských a kanaánských miest; a ďalej k judskému Negebu, do Beér-Šeby."
8. Tak pochodili celú krajinu a po deviatich mesiacoch a dvadsiatich dňoch sa vrátili do Jeruzalema.
9. A Jóáb odovzdal kráľovi súpis sčítaného ľudu. V Izraeli bolo osemstotisíc bojaschopných mužov, ktorí boli schopní tasiť meč. Judských mužov bolo päťstotisíc.
10. Keď Dávid sčítal ľud, mal výčitky svedomia. I povedal Hospodinovi: Veľmi som zhrešil, že som to urobil, teraz však, prosím, ó, Hospodine, odním neprávosť svojho služobníka, lebo som konal veľmi bláznivo.
11. Keď Dávid ráno vstal, prehovoril Hospodin k prorokovi Gádovi, Dávidovmu vidcovi:
12. Choď a povedz Dávidovi: Takto hovorí Hospodin: Predkladám ti troje: Vyvoľ si jedno z nich, a to ti urobím.
13. Keď Gád prišiel k Dávidovi, oznámil mu to a povedal: Či má nastať sedem rokov hladu v tvojej krajine? Alebo chceš tri mesiace utekať pred svojimi nepriateľmi, ktorí ťa budú prenasledovať? Alebo má byť za tri dni mor v tvojej krajine? Preto uváž a rozhodni, akú odpoveď mám dať Tomu, kto ma poslal.
14. "Dávid odpovedal Gádovi: Som vo veľkých úzkostiach! Ale nech padneme, prosím, radšej do Hospodinovej ruky, lebo Jeho milosrdenstvo je veľké; len nech nepadnem do ľudskej ruky."
15. Vtedy dopustil Hospodin na Izrael mor od toho rána až do určeného času, takže zomrelo z ľudu od Dánu až po Beér-Šebu sedemdesiattisíc mužov.
16. Keď anjel vystrel ruku proti Jeruzalemu, aby ho hubil, ľúto bolo Hospodinovi toho zla a riekol anjelovi, ktorý hubil ľud: Dosť už, stiahni ruku! Hospodinov anjel bol práve pri humne Aravnu Jebúsejského.
17. Dávid povedal Hospodinovi, keď uvidel anjela, ako bije ľud: Len ja som zhrešil, ja som sa previnil, ale tieto ovce, čo tie urobili? Prosím, nech Tvoja ruka postihne mňa a dom môjho otca.