13. Keď Gád prišiel k Dávidovi, oznámil mu to a povedal: Či má nastať sedem rokov hladu v tvojej krajine? Alebo chceš tri mesiace utekať pred svojimi nepriateľmi, ktorí ťa budú prenasledovať? Alebo má byť za tri dni mor v tvojej krajine? Preto uváž a rozhodni, akú odpoveď mám dať Tomu, kto ma poslal.
14. "Dávid odpovedal Gádovi: Som vo veľkých úzkostiach! Ale nech padneme, prosím, radšej do Hospodinovej ruky, lebo Jeho milosrdenstvo je veľké; len nech nepadnem do ľudskej ruky."
15. Vtedy dopustil Hospodin na Izrael mor od toho rána až do určeného času, takže zomrelo z ľudu od Dánu až po Beér-Šebu sedemdesiattisíc mužov.
16. Keď anjel vystrel ruku proti Jeruzalemu, aby ho hubil, ľúto bolo Hospodinovi toho zla a riekol anjelovi, ktorý hubil ľud: Dosť už, stiahni ruku! Hospodinov anjel bol práve pri humne Aravnu Jebúsejského.
17. Dávid povedal Hospodinovi, keď uvidel anjela, ako bije ľud: Len ja som zhrešil, ja som sa previnil, ale tieto ovce, čo tie urobili? Prosím, nech Tvoja ruka postihne mňa a dom môjho otca.
18. V ten deň prišiel Gád k Dávidovi a povedal mu: Choď hore, postav Hospodinovi oltár v humne Aravnu Jebúsejského.
19. Dávid šiel na Gádovo slovo podľa Hospodinovho rozkazu.
20. "Vtom sa Aravná pozrel z domu a videl, že kráľ a jeho služobníci idú k nemu; nato Aravná vyšiel a poklonil sa kráľovi tvárou až po zem."
21. Aravná sa pýtal: Prečo prichádza pán, môj kráľ, k tvojmu služobníkovi? Dávid odpovedal: Kúpiť od teba humno a postaviť oltár Hospodinovi, aby sa rana odvrátila od ľudu.
22. Aravná povedal Dávidovi: Nech môj pán, kráľ, vezme a obetuje, čo uzná za dobré. Hľa, voly k spaľovanej obeti, mlátiace cepy a volské jarmá na palivo!
23. Ó, kráľ, toto všetko dáva Aravná kráľovi. Aravná hovoril ďalej kráľovi: Nech má Hospodin, tvoj Boh, v tebe zaľúbenie.