1. Raz za Dávidových čias bol hlad tri roky za sebou. Keď Dávid hľadal Hospodinovu tvár, Hospodin mu povedal: Na Saulovi a na jeho krvilačnom dome leží krvná vina, pretože pobili Gibeóncov.
2. Vtedy kráľ povolal Gibeóncov a prehovoril k nim. Gibeónci nepatrili k Izraelcom, ale ku zvyšku Amorejcov, ktorým Izraelčania prisahali, no Saul vo svojom horlení za Izrael a Júdu sa ich usiloval vyhubiť.
3. Vtedy sa Dávid opýtal Gibeóncov: Čo mám urobiť pre vás a čím si vás zmierim, aby ste žehnali Hospodinovmu dedičstvu?
4. Gibeónci mu odpovedali: Nám nejde o striebro ani o zlato pri Saulovi a jeho dome, a nejde nám o usmrtenie kohokoľvek v Izraeli. Nato im povedal: Čo poviete, to vám urobím.
5. Odpovedali kráľovi: Z potomkov muža, ktorý nás vyhubil a zamýšľal nás vyničiť, aby sme neobstáli ani v jednom kraji Izraela,
6. nech nám vydajú sedem mužov z jeho synov a my ich obesíme v Gibeóne pred Hospodinom na vrchu Hospodinovom. Kráľ odpovedal: Vydám vám ich.
7. Ale kráľ predsa ušetril Mefibóšeta, syna Saulovho, syna Jonatána, a to pre prísahu danú Hospodinovi, ktorú Dávid a Saulov syn Jonatán urobili medzi sebou.
8. Kráľ vzal dvoch synov Ajjovej dcéry Ricpy, ktorých porodila Saulovi - Armóního a Mefibóšeta - a piatich synov Saulovej dcéry Méraby, ktorých porodila Adrielovi, synovi Barzillaja Mechólskeho.
9. Vydal ich do rúk Gibeóncov, ktorí ich obesili na vrchu pred Hospodinom. Tak zahynuli v prvých dňoch žatvy, keď sa začínal kosiť jačmeň, naraz siedmi.
10. Ajjova dcéra Ricpa vzala vrecovinu a prestrela ju na skalu od začiatku žatvy, až kým na nich nespŕchlo z neba, a nedovolila nebeskému vtáctvu sadať na nich vo dne, ani poľnej zveri v noci.