8. Vtedy kráľ vstal a posadil sa v bráne. Oznámili všetkému ľudu: Ajhľa, kráľ sedí v bráne. Nato všetok ľud prišiel pred kráľa. Ale Izrael sa rozutekal, každý do svojho stanu.
9. Vtedy sa strhla zvada medzi všetkým ľudom po všetkých izraelských kmeňoch. Hovorili: Kráľ nás vytrhol z rúk našich nepriateľov, on nás vyslobodil z rúk Filištíncov, a teraz utiekol z krajiny pred Absolónom.
10. A Absolón, ktorého sme pomazali nad sebou, zomrel v boji! Prečo sa teraz zdráhate priviesť kráľa späť?
11. Preto kráľ Dávid poslal ku kňazom Cádókovi a Ebjátárovi odkaz: Prehovorte s judskými staršími a povedzte im: Prečo chcete poslední priviesť späť kráľa do jeho domu? Lebo o čom hovoril celý Izrael, dostalo sa až do kráľovho domu.
12. Vy ste moji bratia, moja kosť a moje telo, prečo chcete poslední priviesť kráľa?
13. Amásovi povedzte: Nie si ty moja kosť a moje telo? Toto nech mi učiní Boh a toto nech pridá, ak namiesto Jóába ty nebudeš vojvodcom u mňa po všetky časy.
14. Tak si naklonil srdce všetkých judských mužov do jedného. I poslali ku kráľovi odkaz: Vráť sa i všetci tvoji služobníci.
15. "Kráľ sa vrátil a prišiel až k Jordánu; Júda prišiel do Gilgálu kráľovi v ústrety, aby previezli kráľa cez Jordán."
16. Aj Šimeí, syn Benjamínca Géru, ktorý bol z Bachurímu, sa ponáhľal a šiel s judskými mužmi v ústrety kráľovi Dávidovi.
17. Bolo s ním tisíc mužov z Benjamína, aj služobník Saulovho domu Cíbá a s ním jeho pätnásť synov i jeho dvadsať služobníkov. Prešli cez Jordán až pred kráľa.
18. Prešli cez brod, aby previezli kráľovu rodinu a urobili to, čo uzná za dobré. Vtedy Gérov syn Šimeí pri prechode cez Jordán padol pred kráľom
19. a prehovoril k nemu: Nech mi môj pán nepočíta neprávosti a nespomína, ako ťa tupil tvoj služobník v deň, keď môj pán a kráľ vyšiel z Jeruzalema. Nech si to kráľ nepripustí k srdcu,