24. "Aj Saulov vnuk Mefibóšet vyšiel v ústrety kráľovi; ale neošetroval si nohy, neupravoval si fúzy a nepral si šaty od toho dňa, čo odišiel kráľ, až do dňa, keď sa v pokoji vrátil."
25. Keď prišiel v ústrety kráľovi do Jeruzalema, kráľ sa ho opýtal: Prečo si nešiel so mnou, Mefibóšet?
26. On odpovedal: Pán môj a kráľ, môj služobník ma oklamal, lebo keď som ja, tvoj služobník, povedal: Osedlaj mi osla, sadnem si na neho a pôjdem s kráľom, lebo tvoj služobník je krivý,
27. "ohovoril tvojho služobníka u môjho pána a kráľa. Ale môj pán a kráľ je ako anjel Boží; preto urob tak, ako uznáš za dobré."
28. Lebo celý dom môjho otca nič iné nemohol očakávať od môjho pána a kráľa ako smrť, ale ty si posadil svojho služobníka medzi tých, ktorí jedli pri tvojom stole. Akého práva by som sa ešte mohol dovolávať? Čoho sa mám ešte dožadovať od kráľa?
29. Kráľ mu odpovedal: Prečo hovoríš toľko o svojich veciach? Povedal som: Ty a Cíbá si rozdeľte pole!
30. Mefibóšet odpovedal kráľovi: Nech si aj všetko vezme, len keď sa môj pán a kráľ v pokoji vrátil do svojho domu.
31. I Barzillaj Gileádsky vyšiel z Rogelímu a prišiel s kráľom k Jordánu, aby ho cezeň previedol.
32. "Barzillaj bol veľmi starý, osemdesiatročný; on vydržiaval kráľa, kým býval v Machanajime, lebo to bol veľmi zámožný človek."
33. Kráľ povedal Barzillajovi: Prejdi so mnou, a ja ťa budem vydržiavať u seba v Jeruzaleme.
34. Ale Barzillaj odpovedal kráľovi: Koľkože rokov budem ešte žiť, aby som šiel s kráľom do Jeruzalema?
35. "Dnes mám osemdesiat rokov; či viem ešte rozoznať, čo je dobré a čo zlé? Či môže tvoj služobník ochutnať, čo je alebo pije? Či môže počúvať hlas spevákov a speváčok? Prečo by tvoj služobník mal byť ešte na ťarchu svojmu pánovi, kráľovi?"
36. Len máličko pôjde tvoj služobník s kráľom za Jordán. Prečo by sa mi chcel kráľ takouto odmenou odplatiť?
37. "Dovoľ, prosím, nech sa vráti tvoj služobník; nech zomrie vo svojom meste, pri hrobe svojho otca a matky. Ale tu je tvoj služobník Kimhám, on nech ide s mojím pánom a kráľom; urob s ním, ako uznáš za dobré."
38. Vtedy kráľ povedal: Kimhám pôjde so mnou, a ja s ním naložím, ako ty uznáš za dobré. Urobím ti, čo si želáš odo mňa.
39. "A keď všetok ľud prešiel cez Jordán, a aj kráľ prešiel, pobozkal kráľ Barzillaja a na rozlúčku ho požehnal; a on sa vrátil na svoje miesto."
40. "Tak sa pobral kráľ do Gilgálu a Kimhám šiel s ním; kráľa sprevádzal všetok ľud judský aj polovica izraelského domu."
41. Tu prišli ku kráľovi všetci izraelskí mužovia a pýtali sa ho: Prečo ťa nám ukradli naši bratia, judskí mužovia, a previedli cez Jordán kráľa a jeho dom, i všetkých Dávidových mužov s ním?
42. Nato všetci judskí mužovia odpovedali izraelským mužom: Pretože nám je kráľ bližší príbuzný. Prečo sa na to hneváte? Či sme zjedli niečo z kráľa, alebo sme ho vari uniesli?
43. Nato mužovia izraelskí takto odpovedali judským mužom: Desať dielov máme na kráľovi, preto i na Dávida máme väčšie právo ako vy. Prečo ste nás znevážili? Či sme my o tom nehovorili skôr, že treba kráľa priviesť späť? Ale Júdejci kričali ostrejšie ako Izraelci.