20. lebo tvoj služobník vie, že zhrešil. Dnes však z celého domu Jozefovho prichádzam prvý v ústrety svojmu pánovi a kráľovi.
21. Nato povedal Cerújin syn Abíšaj: Či nemá zomrieť Šimeí za to, že preklínal pomazaného Hospodinovho?
22. Ale Dávid odpovedal: Čo mám robiť s vami, synovia Cerúje, že ste mi dnes na pokušenie? Dnes má byť niekto usmrtený v Izraeli? Či vari neviem, že som dnes kráľom nad Izraelom?
23. Potom povedal kráľ Šimeímu: Neumrieš! A kráľ sa mu zaprisahal.
24. "Aj Saulov vnuk Mefibóšet vyšiel v ústrety kráľovi; ale neošetroval si nohy, neupravoval si fúzy a nepral si šaty od toho dňa, čo odišiel kráľ, až do dňa, keď sa v pokoji vrátil."
25. Keď prišiel v ústrety kráľovi do Jeruzalema, kráľ sa ho opýtal: Prečo si nešiel so mnou, Mefibóšet?
26. On odpovedal: Pán môj a kráľ, môj služobník ma oklamal, lebo keď som ja, tvoj služobník, povedal: Osedlaj mi osla, sadnem si na neho a pôjdem s kráľom, lebo tvoj služobník je krivý,
27. "ohovoril tvojho služobníka u môjho pána a kráľa. Ale môj pán a kráľ je ako anjel Boží; preto urob tak, ako uznáš za dobré."
28. Lebo celý dom môjho otca nič iné nemohol očakávať od môjho pána a kráľa ako smrť, ale ty si posadil svojho služobníka medzi tých, ktorí jedli pri tvojom stole. Akého práva by som sa ešte mohol dovolávať? Čoho sa mám ešte dožadovať od kráľa?
29. Kráľ mu odpovedal: Prečo hovoríš toľko o svojich veciach? Povedal som: Ty a Cíbá si rozdeľte pole!
30. Mefibóšet odpovedal kráľovi: Nech si aj všetko vezme, len keď sa môj pán a kráľ v pokoji vrátil do svojho domu.
31. I Barzillaj Gileádsky vyšiel z Rogelímu a prišiel s kráľom k Jordánu, aby ho cezeň previedol.
32. "Barzillaj bol veľmi starý, osemdesiatročný; on vydržiaval kráľa, kým býval v Machanajime, lebo to bol veľmi zámožný človek."