10. Keď to istý muž videl, oznámil to Jóábovi, a povedal: Hľa, videl som Absolóna visieť na dube.
11. Jóáb mu odpovedal: Keď si to videl, prečo si ho hneď tam nezrazil k zemi? A ja už by som zariadil, aby si dostal desať šekelov striebra a jeden opasok.
12. Ale muž povedal Jóábovi: I keby si mi bol na ruku odrátal tisíc strieborniakov, nebol by som vztiahol ruku na kráľovho syna. Lebo sme počuli, ako kráľ prikazoval tebe, Abíšajovi aj Ittajovi: Šetrite mi syna Absolóna!
13. Keby som sa bol toho i zradne dopustil proti jeho životu, nebolo by sa to utajilo pred kráľom, ale ty by si bol zostal stranou.
14. Vtedy povedal Jóáb: Nebudem sa tu zdržovať s tebou. Vzal do ruky tri kopije, vrazil ich Absolónovi do srdca, keď ešte žil na dube.
15. Absolóna obklopili desiati mládenci, Jóábovi zbrojnoši, a tak ho bili, až ho usmrtili.
16. Vtom zatrúbil Jóáb na trúbu a ľud prestal prenasledovať Izrael, lebo Jóáb ho zastavil.
17. I vzali Absolóna, hodili ho v lese do veľkej jamy a nahádzali na neho veľkú hŕbu skál. A celý Izrael sa rozutekal, každý do svojho stanu.
18. "Absolón si ešte za svojho života postavil pamätný stĺp v kráľovskom údolí, lebo povedal: Nemám syna, aby zachoval pamiatku môjho mena. Preto povolal tento stĺp podľa seba; až dodnes sa volá Pamätník Absolónov."
19. Vtedy Cádókov syn Achímaac povedal: Odbehnem a zvestujem kráľovi, že ho Hospodin vyslobodil z rúk jeho nepriateľov.
20. "Ale Jóáb mu povedal: Dnes by si nebol poslom radostnej zvesti, ale radostnú správu podáš v iný deň; dnes to nezvestuj, pretože zomrel kráľov syn."