9. Nato Cerújin syn Abíšaj povedal kráľovi: Prečo má tento zdochnutý pes preklínať môjho pána a kráľa? Idem a odtnem mu hlavu.
10. Nato kráľ povedal: Čo mňa a vás do toho, synovia Cerúje? Nech si preklína: lebo ak mu Hospodin rozkázal preklínať Dávida, kto mu môže povedať: Prečo tak robíš?
11. Ďalej hovoril Dávid Abíšajovi a všetkým svojim služobníkom: Keď môj syn, ktorý vyšiel z môjho života, mi siaha na život, o čo viac teraz tento Benjamínec! Dajte mu pokoj, nech preklína, veď mu to rozkázal Hospodin!
12. Azda vzhliadne Hospodin na moju tieseň a odplatí mi dobrým za jeho dnešné preklínanie.
13. Vtedy šiel Dávid so svojimi mužmi cestou ďalej. Šimeí šiel opodiaľ neho po úbočí vrchu. Idúcky stále preklínal, hádzal doňho kamene a víril prach.
14. Konečne kráľ i všetok ľud unavení prišli k Jordánu a tam si odpočinuli.
15. Medzitým Absolón a všetci izraelskí mužovia prišli do Jeruzalema a Achitófel s nimi.
16. Keď Dávidov priateľ Arkijec Chúšaj prišiel k Absolónovi, povedal mu: Nech žije kráľ, nech žije kráľ!
17. Vtedy Absolón povedal Chúšajovi: To je oddanosť k tvojmu priateľovi? Prečo si nešiel s ním?
18. Chúšaj odpovedal Absolónovi: Nie! Ale s tým budem a s tým zostanem, koho vyvolil Hospodin a tento ľud i všetci mužovia izraelskí!
19. A vôbec, komu mám slúžiť, ak nie jeho synovi? Ako som slúžil tvojmu otcovi, tak budem i tebe.
20. Nato Absolón povedal Achitófelovi: Poraďte sa, čo máme robiť!
21. Achitófel mu odvetil: Vojdi k vedľajším ženám svojho otca, ktoré strážia dom. Keď počuje celý Izrael, že si sa sprotivil svojmu otcovi, vzmužia sa všetci, ktorí sú s tebou.
22. Preto postavili Absolónovi na streche stan a Absolón verejne, pred celým Izraelom vošiel k vedľajším ženám svojho otca.
23. Keď Achitófel totiž v tie časy niečo radil, bolo to, akoby sa dopytoval na slovo samého Boha. Za takú platila každá Achitófelova rada u Dávida aj u Absolóna.