1. Keď Cerújin syn Jóáb zbadal, že kráľovo srdce je naklonené Absolónovi,
2. "poslal do Tekóy, dal priviesť odtiaľ múdru ženu a povedal jej: Rob tak, akoby si mala smútok, a obleč si smútočné rúcho; nepomaž sa olejom, aby si vyzerala ako žena, ktorá už mnohé dni smúti za mŕtvym."
3. Choď ku kráľovi a povedz mu to a to! Potom ju Jóáb poučil, čo má hovoriť.
4. Keď žena z Tekóy prišla ku kráľovi, padla tvárou k zemi, poklonila sa a povedala: Pomôž mi, kráľ!
5. Kráľ sa jej opýtal: Čo ti je? Ona odpovedala: Ach, som žena vdova, lebo mi zomrel muž.
6. Tvoja služobnica mala dvoch synov, ktorí sa medzi sebou pohádali na poli, a keď nebolo nikoho, kto by ich od seba odtrhol, jeden z nich udrel druhého a zabil ho.
7. A hľa, celá rodina povstala proti tvojej služobnici a hovorí: Vydaj bratovraha, aby sme ho usmrtili za život jeho brata, ktorého zabil, a zahubíme i jeho dediča. Vtedy by mi vyhasili aj uhlík, ktorý mi zostal, aby po mojom mužovi neostalo ani len meno, ani potomstvo na zemi.
8. Nato kráľ povedal žene: Choď domov, a ja vydám rozkaz o tebe.
9. Ale žena z Tekóy odpovedala kráľovi: Pán môj a kráľ môj, nech je vina na mne a na dome môjho otca, ale kráľ a jeho trón nech sú bez viny.