8. Keď prišla do domu svojho brata, on ležal. Vzala cesto, vymiesila ho a pripravila pred jeho očami. Upiekla koláče.
9. Potom vzala panvicu, položila pred neho, ale on nechcel jesť. Tu povedal Amnón: Pošlite všetkých mužov odo mňa preč! Vtedy všetci mužovia od neho odišli.
10. Nato Amnón povedal Támár: Prines mi to jedlo do izby, chcel by som ho jesť z tvojej ruky. Támár vzala koláče, ktoré pripravila, a zaniesla ich svojmu bratovi Amnónovi do izby.
11. Keď mu podávala jesť, uchopil ju a povedal jej: Poď, ľahni si ku mne, sestra moja.
12. Ona mu odpovedala: Nie, brat môj, nerob mi násilie, lebo tak sa nerobí v Izraeli. Nepáchaj nehanebnosť.
13. "Kdeže sa podejem od hanby, a ty budeš ako nejaký nehanebník v Izraeli. Ale prehovor s kráľom; on ma tebe neodoprie."
14. On ju však nepočúvol, a keďže bol mocnejší ako ona, ponížil ju a spal s ňou.
15. Nato Amnóna zachvátila veľká nenávisť voči nej, takže väčšia bola nenávisť, ktorou ju nenávidel, ako láska, ktorou ju miloval. Potom jej povedal: Zober sa a choď!
16. Ona mu odpovedala: Väčšiu krivdu mi robíš tým, že ma odháňaš, ako tým, čo si mi predtým urobil. Ale nechcel ju počúvať.
17. Zavolal si mládenca, ktorý ho obsluhoval, a povedal: Vyžeň ju odo mňa a zamkni za ňou dvere!
18. Mala na sebe dlhé šaty s rukávmi, lebo také plášte si obliekali kráľovské dcéry, panny. Keď ju jeho služobník vyhnal von a zamkol za ňou dvere,
19. Támár si posypala hlavu popolom a roztrhla dlhé šaty s rukávmi, ktoré mala na sebe, položila si ruku na hlavu a nariekala, kade šla.
20. Jej brat Absolón jej povedal: Bol pri tebe tvoj brat Amnón? Umĺkni teraz, sestra moja, on je tvoj brat, nepripúšťaj si to tak k srdcu. Támár zostala osamotená v dome svojho brata Absolóna.
21. Keď sa o tom všetkom dopočul kráľ Dávid, veľmi sa rozhneval.
22. Absolón však nehovoril s Amnónom ani po zlom, ani po dobrom, lebo znenávidel Amnóna za to, že zneuctil jeho sestru Támár.
23. Po dvoch rokoch strihali ovce u Absolóna v Baal-Chacóre, ktoré leží pri Efrajime. Absolón tam pozval všetkých kráľovských synov.
24. Absolón prišiel ku kráľovi a povedal: Hľa, u tvojho služobníka je strihanie oviec. Nech ide, prosím, so svojimi sluhami kráľ a jeho sluhovia.
25. Ale kráľ mu povedal: Nie, syn môj, nechoďme všetci, aby sme ti neboli na ťarchu. Hoci na neho naliehal, nechcel ísť, ale s pozdravom ho prepustil.
26. Absolón povedal: Ak nie, nech ide, prosím, s nami môj brat Amnón. Odpovedal mu kráľ: Prečo by mal ísť s tebou?