25. Ale kráľ mu povedal: Nie, syn môj, nechoďme všetci, aby sme ti neboli na ťarchu. Hoci na neho naliehal, nechcel ísť, ale s pozdravom ho prepustil.
26. Absolón povedal: Ak nie, nech ide, prosím, s nami môj brat Amnón. Odpovedal mu kráľ: Prečo by mal ísť s tebou?
27. Ale keď Absolón naliehal na neho, poslal s ním Amnóna a všetkých kráľovských synov.
28. I rozkázal Absolón svojim sluhom: Dávajte pozor, keď bude mať Amnón z vína dobrú vôľu, a ja vám poviem: Udrite na neho, vtedy ho zabite. Nebojte sa! Veď som vám to ja rozkázal. Buďte zmužilí a udatní!
29. Vtedy Absolónovi sluhovia urobili s Amnónom tak, ako im Absolón prikázal. Nato všetci kráľovskí synovia vyskočili, každý na svoju mulicu, a utiekli.
30. Kým ešte boli na ceste, došla k Dávidovi zvesť: Absolón pobil všetkých kráľovských synov a neostal z nich ani jeden.