14. Ale keďže si týmto zavdal Hospodinovým nepriateľom príčinu rúhať sa, syn, ktorý sa ti narodil, musí zomrieť.
15. Potom Nátan odišiel domov. Hospodin ranil dieťa, ktoré Dávidovi porodila Uriášova žena. Ochorelo.
16. "Dávid prosil Boha za chlapca a prísne sa postil; vošiel dnu a ležal na zemi celú noc."
17. Keď prišli k nemu starší jeho domu, a chceli ho zdvihnúť zo zeme, nechcel a nejedol s nimi.
18. Na siedmy deň dieťa zomrelo, ale Dávidovi služobníci sa mu to báli oznámiť, lebo si povedali: Keď sme ho prehovárali, kým dieťa ešte žilo, neposlúchol náš hlas. Ako mu môžeme povedať, že dieťa zomrelo? Ešte by vykonal niečo zlé.
19. Ale keď Dávid videl, že si pošepkávajú, pochopil, že dieťa zomrelo. I povedal svojim služobníkom: Vari dieťa zomrelo? Odpovedali: Zomrelo.
20. "Vtedy vstal Dávid zo zeme a umyl sa, pomazal sa masťou, a keď si vymenil rúcho, vstúpil do domu Hospodinovho a klaňal sa Mu. Keď prišiel domov, pýtal si jesť; doniesli mu a jedol."
21. "Služobníci sa ho spýtali. Čo to robíš? Postil si sa pre dieťa, kým ešte žilo, a plakal si; a keď dieťa zomrelo, vstal si a prijal si jedlo."
22. "On odpovedal: Kým dieťa ešte žilo, postil som sa a plakal, lebo som si povedal: Ktože vie; azda sa Hospodin zmiluje nado mnou a dieťa ostane nažive."
23. Ale teraz, keď zomrelo, načo sa mám postiť? Či ho môžem ešte vzkriesiť? Ja pôjdem k nemu, ale ono sa nevráti ku mne.
24. Potom utešoval svoju ženu Bat-Šebu, vošiel k nej a spal s ňou. Keď porodila syna, dal mu meno Šalamún. A Hospodin ho miloval.
25. I odovzdal ho do rúk prorokovi Nátanovi, a ten mu kvôli Hospodinovi dal meno Jedídja.
26. Medzitým Jóáb bojoval proti ammónskej Rabbe a zabral kráľovské mesto.
27. Potom poslal Jóáb poslov k Dávidovi a povedal: Bojoval som proti Rabbe a zabral som i Vodné mesto.
28. Teraz zober ostatok ľudu, obkľúč mesto a doby ho, aby som nezabral mesto ja, lebo potom by ho pomenovali podľa mňa.
29. Vtedy Dávid pozbieral všetok ľud a tiahol proti Rabbe, bojoval proti nej a zabral ju.
30. "Z hlavy ich kráľa sňal korunu, ktorá vážila talent zlata a bol na nej aj drahokam; tá sa dostala na hlavu Dávidovi, ktorý vyviezol z mesta aj veľkú korisť."
31. Ľud, ktorý bol v ňom, určil k pílam, železným čakanom a železným sekerám, a dal druhým nútenú prácu v tehelni. Takto naložil so všetkými mestami Ammóncov. Potom sa Dávid so všetkým ľudom vrátil do Jeruzalema.