1. Po roku, keď králi tiahli do boja, Dávid poslal Jóába a s ním svojich sluhov i celý Izrael pustošiť Ammóncov a obliehať Rabbu. Dávid však ostal v Jeruzaleme.
2. Jedného večera vstal zo svojho lôžka a prechádzal sa na streche kráľovského domu. Tu uvidel zo strechy kúpať sa ženu. Bola to žena napohľad veľmi pekná.
3. I poslal Dávid povyzvedať sa o tej žene. Oznámili mu: Je to Elíámova dcéra Bat-Šeba, žena Uriáša Chetejského.
4. Vtedy Dávid poslal poslov, aby mu ju predviedli. Keď prišla k nemu - očistená od svojej nečistoty - spal s ňou. Potom sa vrátila domov.
5. A žena počala. Preto po posloch oznámila Dávidovi: Som tehotná.
6. Vtedy Dávid odkázal Jóábovi: Pošli ku mne Uriáša Chetejského. Jóáb poslal Uriáša k Dávidovi.
7. Keď Uriáš prišiel k nemu, Dávid sa ho opytoval, ako sa má Jóáb a ľud a ako je to s vojnou.
8. Nato Dávid povedal Uriášovi: Choď domov a umy si nohy! Keď Uriáš vyšiel z kráľovho domu, niesli za ním kráľovský dar.
9. Ale Uriáš si ľahol pred vchod kráľovského domu s ostatnými služobníkmi svojho pána a nešiel domov.
10. Dávidovi to oznámili slovami: Uriáš nešiel domov. Vtedy povedal Dávid Uriášovi: Však si prišiel z cesty, prečo si teda nezišiel dolu domov?
11. Uriáš odpovedal Dávidovi: Truhla Božia, Izrael a Júda bývajú v stanoch, i môj pán Jóáb i služobníci môjho pána táboria na poli, a ja by som mal vojsť, jesť, piť a spať so svojou ženou? Akože žiješ a žije tvoja duša, také niečo neurobím.
12. Vtedy Dávid povedal Uriášovi: Zostaň tu aj dnes a zajtra ťa prepustím. Uriáš teda zostal v Jeruzaleme v ten deň i na druhý deň.
13. Dávid ho pozval a jedol s ním aj pil, až ho opil. Večer vyšiel ležať na lôžko so služobníkmi svojho pána, ale domov nezišiel.
14. Ráno napísal Dávid Jóábovi list a poslal ho po Uriášovi.