1. Potom zomrel kráľ Ammóncov, miesto neho sa stal kráľom jeho syn Chánún.
2. Dávid povedal: Prejavím láskavosť Náchášovmu synovi Chánúnovi, ako jeho otec prejavil láskavosť mne. Dávid poslal poslov, aby ho ich prostredníctvom potešil nad smrťou jeho otca. Keď prišli Dávidovi poslovia do krajiny Ammóncov,
3. kniežatá Ammóncov povedali svojmu pánovi Chánúnovi: Nazdáš sa, že Dávid chcel uctiť tvojho otca, keď ti poslal utešiteľov? Skôr preto Dávid poslal k tebe svojich poslov, aby preskúmal mesto, vysliedil ho, a tak zničil!
4. "Chánún vzal Dávidových služobníkov, každému oholil pol brady, odrezal im polovicu rúcha až po zadok; vtedy ich prepustil."
5. Keď to oznámili Dávidovi, poslal im naproti ľudí, lebo tí mužovia boli veľmi zhanobení. Kráľ im odkázal: Zostaňte v Jerichu, kým vám podrastú brady, potom sa vráťte!
6. Keď Ammónci videli, že sa Dávidovi sprotivili, poslali poslov a najali Sýrčanov z Bét-Rechóbu a z Cóby, dvadsaťtisíc pešiakov, od kráľa Maachy tisíc mužov a od Iš-Tóba dvadsaťtisíc mužov.
7. Keď sa o tom Dávid dopočul, poslal Jóába a celé vojsko, hrdinov.
8. Keď Ammónci vyšli, zoradili sa do bojového šíku pri vchode do brány. Sýrčania z Cóby a Rechóbu a ľudia z Tóbu a Maachy boli osobitne zoradení na poli.
9. Keď Jóáb videl, že sa proti nemu chystá boj spredu i zozadu, vyvolil si niektorých zo všetkých vybraných Izraelcov a zaradil sa do šíku proti Sýrčanom.
10. Ostatok ľudu zveril do ruky svojho brata Abíšaja a postavil šík proti Ammóncom.
11. Povedal: Ak bude Sýria silnejšia ako ja, budeš pomáhať mne, ak však budú Ammónci prisilní pre teba, prídem ti ja na pomoc.
12. Buď silný a bojujme udatne za svoj ľud a za mestá nášho Boha. A Hospodin nech učiní, čo uzná za dobré.