7. Keď sa obzrel dozadu, uvidel ma a zavolal na mňa. Ja som mu odpovedal: Tu som.
8. I povedal mi: Kto si? Odpovedal som mu: Som Amálékovec.
9. Vtedy mi povedal: Pristúp ku mne a zabi ma, lebo ma zachvátil smrteľný závrat, ale život je ešte vo mne.
10. Tak som k nemu pristúpil a zabil som ho, lebo som vedel, že svoj pád neprežije. Potom som vzal korunu, ktorú mal na hlave, a náramok, ktorý mal na ramene, a priniesol som ich sem svojmu pánovi.
11. Nato Dávid chytil svoje šaty a roztrhol ich, podobne i všetci mužovia, ktorí boli s ním.
12. Smútili, plakali a postili sa až do večera pre Saula a jeho syna Jonatána aj pre ľud Hospodinov, aj pre dom Izraela, pretože padli mečom.
13. Dávid sa pýtal mládenca, ktorý mu to oznámil: Odkiaľ si? On odpovedal: Som synom cudzinca, muža Amálékovca.
14. Dávid mu povedal: Ako si sa opovážil vystrieť ruku a zabiť pomazaného Hospodinovho?