11. Nato Dávid chytil svoje šaty a roztrhol ich, podobne i všetci mužovia, ktorí boli s ním.
12. Smútili, plakali a postili sa až do večera pre Saula a jeho syna Jonatána aj pre ľud Hospodinov, aj pre dom Izraela, pretože padli mečom.
13. Dávid sa pýtal mládenca, ktorý mu to oznámil: Odkiaľ si? On odpovedal: Som synom cudzinca, muža Amálékovca.
14. Dávid mu povedal: Ako si sa opovážil vystrieť ruku a zabiť pomazaného Hospodinovho?
15. Nato Dávid zavolal jedného z mládencov a rozkázal: Pristúp a obor sa na neho! Ten ho zrazil tak, že zomrel.
16. Dávid mu ešte privolal: Tvoja krv na tvoju hlavu, lebo tvoje vlastné ústa ťa usvedčili, keď si povedal: Ja som usmrtil pomazaného Hospodinovho.
17. Vtedy Dávid zaspieval tento žalospev nad Saulom a nad jeho synom Jonatánom
18. "a prikázal, aby ho Júdejcov naučili ako Pieseň o luku; ten je napísaný v Knihe úprimného:"
19. Ozdoba tvoja, Izrael,na tvojich výšinách pobitá,ó, ako padli bohatieri!
20. Neoznamujte to v Gate,nerozhlasujte po uliciach Aškelónu,aby sa netešili dcéry Filištíncova nejasali dcéry neobrezancov.
21. Vy, vrchy Gilbóy,nech nieto na vás rosy ani dažďa,ani vzlínania vlahy z polí,bo tam bol pohodený štít bohatierov,štít Saulov olejom nepomazaný.
22. Luk Jonatánov sa neodvracalod krvi pobitých a od tiel hrdinova prázdny nevracal sa Saulov meč.
23. Saul a Jonatán, ktorí sa ľúbili,milí si boli v živote,ni smrťou nedali sa rozlúčiť.Nad orlov boli rýchlejší,nad levov boli silnejší.