10. Tak som k nemu pristúpil a zabil som ho, lebo som vedel, že svoj pád neprežije. Potom som vzal korunu, ktorú mal na hlave, a náramok, ktorý mal na ramene, a priniesol som ich sem svojmu pánovi.
11. Nato Dávid chytil svoje šaty a roztrhol ich, podobne i všetci mužovia, ktorí boli s ním.
12. Smútili, plakali a postili sa až do večera pre Saula a jeho syna Jonatána aj pre ľud Hospodinov, aj pre dom Izraela, pretože padli mečom.
13. Dávid sa pýtal mládenca, ktorý mu to oznámil: Odkiaľ si? On odpovedal: Som synom cudzinca, muža Amálékovca.
14. Dávid mu povedal: Ako si sa opovážil vystrieť ruku a zabiť pomazaného Hospodinovho?
15. Nato Dávid zavolal jedného z mládencov a rozkázal: Pristúp a obor sa na neho! Ten ho zrazil tak, že zomrel.
16. Dávid mu ešte privolal: Tvoja krv na tvoju hlavu, lebo tvoje vlastné ústa ťa usvedčili, keď si povedal: Ja som usmrtil pomazaného Hospodinovho.