1. Potom Chizkija rozoslal poslov po celom Izraeli a Judsku, ba napísal i listy Efrajimu a Menaššemu, aby prišli do domu Hospodinovho v Jeruzaleme svätiť paschu Hospodinovi, Bohu Izraela.
2. Kráľ sa dohodol so svojimi hodnostármi a celým zhromaždením v Jeruzaleme, že zasvätia paschu v druhom mesiaci.
3. Vo zvyčajnom čase ju totiž nemohli svätiť, lebo sa kňazi v dostatočnom počte neposvätili, a ani ľud sa nezhromaždil do Jeruzalema.
4. To sa páčilo kráľovi i celému zhromaždeniu.
5. "Rozhodli sa, že vyhlásia po celom Izraeli od Beér-Šeby po Dán, aby prišli do Jeruzalema svätiť paschu Hospodinovi, Bohu Izraela; lebo ju ešte nesvätili spoločne, ako bolo predpísané."
6. Drabanti pochodili s listami od kráľa a jeho hodnostárov po celom Izraeli a Judsku a podľa kráľovho rozkazu oznamovali: Izraelci, vráťte sa k Hospodinovi, Bohu Abraháma, Izáka a Izraela, aby sa On vrátil ku zvyšku tých, ktorí spomedzi vás unikli z rúk asýrskych kráľov.
7. Nebuďte ako vaši otcovia a bratia, ktorí sa spreneverili Hospodinovi, Bohu svojich otcov, takže ich vydal na záhubu, ako sami vidíte.
8. Nebuďte teraz tvrdohlaví ako vaši otcovia! Podajte ruku Hospodinovi! Vojdite do Jeho svätyne, ktorú posvätil naveky! Slúžte Hospodinovi, svojmu Bohu, aby odvrátil od vás páľavu svojho hnevu.
9. Lebo keď sa vrátite k Hospodinovi, vaši bratia a vaši synovia nájdu milosrdenstvo u tých, čo ich zajali, a vrátia sa do tejto krajiny. Veď milostivý a milosrdný je Hospodin, váš Boh, a neodvráti od vás tvár, keď sa k Nemu obrátite.
10. Drabanti chodili z mesta do mesta krajinou Efrajima, Menaššeho až po Zebulún. Vysmievali sa im však a zosmiešňovali ich.
11. Iba niekoľko mužov z Ašéra, Menaššeho a Zebulúna sa pokorilo a prišli do Jeruzalema.
12. Aj v Judsku pôsobila ruka Božia, keď im dal jednomyseľnosť, aby podľa slova Hospodinovho vykonali príkaz kráľa a hodnostárov.
13. Tak sa zhromaždilo do Jeruzalema množstvo ľudu svätiť sviatok nekvasených chlebov v druhom mesiaci. Bolo to veľké zhromaždenie.
14. Nato vstali a odstránili oltáre v Jeruzaleme. Odstránili i všetky kadidlové oltáre a pohádzali do údolia Kidrón.
15. Na štrnásty deň druhého mesiaca zabíjali paschálne zvieratá. Kňazi a levíti vyznávali svoje hriechy, posvätili a priniesli spaľované obete do domu Hospodinovho.
16. Zastali si na svoje miesto podľa platného predpisu a podľa zákona Mojžiša, muža Božieho. Kňazi kropili krvou prevzatou z rúk levítov.
17. Pretože bolo v zhromaždení mnoho tých, čo sa neposvätili, levíti zarezávali paschálne zvieratá pre všetkých nečistých, aby ich zasvätili Hospodinovi.
18. Pretože väčšina ľudu, mnohí z Efrajimu, Menaššeho, Jisáchára, Zebulúna sa neočistili a jedli paschu, ako nebolo predpísané, modlil sa za nich Chizkija: Dobrotivý Hospodine, odpusť každému,
19. kto sa snaží celým srdcom hľadať Hospodina, Boha svojich otcov, i keď bez čistoty požadovanej svätyňou.
20. Hospodin vyslyšal Chizkiju a uzdravil ľud.
21. Izraelci, prítomní v Jeruzaleme, sedem dní vo veľkej radosti slávili sviatok nekvasených chlebov. Deň čo deň levíti a kňazi chválili celou silou Hospodina.
22. Nato sa Chizkija srdečne prihovoril ku všetkým levítom, ktorí zručne vykonávali službu Hospodinovi. Po siedmich dňoch dokončili slávnosť. Obetovali obete spoločenstva a ďakovali Hospodinovi, Bohu svojich otcov.
23. Celé zhromaždenie sa však rozhodlo, že budú svätiť ďalších sedem dní. Tak svätili ďalších sedem dní s radosťou.
24. Lebo judský kráľ Chizkija daroval zhromaždeniu tisíc juncov a sedemtisíc oviec, a hodnostári darovali zhromaždeniu tisíc juncov a desaťtisíc oviec. Posvätilo sa množstvo kňazov.
25. Tak sa radovalo celé zhromaždenie Júdu: kňazi i levíti, cudzinci a celé zhromaždenie tých, čo prišli z Izraela, alebo bývali v Judsku.
26. V Jeruzaleme nastala veľká radosť, lebo od čias Šalamúna, syna Dávidovho, kráľa izraelského, nebolo nič také v Jeruzaleme.
27. Potom povstali levítski kňazi a požehnali ľud. Ich hlas bol vyslyšaný a ich modlitba prenikla k Jeho svätému príbytku, k nebesiam.