22. Kráľ Jóáš si nespomenul na priazeň, ktorú mu preukázal jeho otec Jójáda, a zavraždil mu syna. Keď syn umieral, povedal: Nech Hospodin pohliadne na to a nech to pomstí!
23. Asi o rok vytiahlo proti nemu sýrske vojsko. Prenikli do Judska a Jeruzalema, vyhubili všetky kniežatá ľudu a všetku svoju korisť poslali kráľovi do Damasku.
24. Hoci sýrske vojsko prišlo len s hŕstkou mužov, Hospodin im vydal do rúk veľmi veľké vojsko, pretože opustili Hospodina, Boha svojich otcov. Tak vykonali súd nad Jóášom.
25. "Keď od neho odišli, zanechali ho v ťažkej chorobe; vlastní služobníci sa vzbúrili proti nemu pre krv syna kňaza Jójádu a zabili ho na jeho lôžku. Keď zomrel, pochovali ho v meste Dávidovom, nie však v kráľovských hroboch."
26. Proti nemu sa sprisahali: Zábád, syn Ammónčanky Šimeáty, a Józábád, syn Moábky Šimríty.