27. Potom sa s radosťou vrátili všetci judskí a jeruzalemskí mužovia na čele s Jóšáfátom späť do Jeruzalema, lebo Hospodin im dal radovať sa nad nepriateľmi.
28. Prišli do Jeruzalema s harfami, citarami a trúbami k domu Hospodinovmu.
29. Strach pred Bohom doľahol na všetky kráľovstvá krajín, keď počuli, že Hospodin bojoval proti nepriateľom Izraela.
30. Jóšáfátovo kráľovstvo malo pokoj a jeho Boh mu doprial odpočinutie od okolia.
31. Jóšáfát vládol nad Judskom. Tridsaťpäťročný sa stal kráľom a dvadsaťpäť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Azúba, dcéra Šílchího.
32. Chodil cestou svojho otca Ásu a neuchýlil sa z nej. Robil, čo bolo správne v očiach Hospodinových.
33. Len výšiny nezmizli a ľud sa srdcom ešte nerozhodol pre Boha svojich otcov.
34. Ostatné Jóšáfátove činy, skoršie i neskoršie, sú zapísané v Dejinách Jehúa, syna Chanáního, ktoré sa dostali do Knihy izraelských kráľov.
35. Potom sa judský kráľ Jóšáfát spojil s izraelským kráľom Achazjom, ktorý páchal bezbožnosť.
36. Spojil sa s ním stavať lode pre plavbu do Taršíša. Lode stavali v Ecjón-Geberi.
37. Elíezer, syn Dódáváhov z Máreše, však prorokoval o Jóšáfátovi: Pretože si sa spojil s Achazjom, Hospodin zbúra tvoje dielo. Lode stroskotali a nemohli sa plaviť do Taršíša.