6. Jeden národ drvil druhý a jedno mesto druhé, lebo ich Boh uvádzal do zmätku rôznym súžením.
7. Vy však buďte pevní, a nech vám neochabujú ruky, pretože za vaše dielo príde odmena.
8. Keď Ása počul tieto slová a proroctvo proroka Azarju, syna Ódédovho, vzchopil sa a odstránil ohavnosti z celého Judska a Benjamínska i z miest, ktorých sa zmocnil v Efrajimskom pohorí, a obnovil oltár Hospodinov, ktorý bol pred Hospodinovou predsieňou.
9. Nato zhromaždil všetkých Júdejcov a Benjamíncov z Efrajima, Menaššeho a Šimeóna tých, ktorí bývali s nimi ako cudzinci, pretože prešli k nemu mnohí z Izraela, keď videli, že Hospodin, jeho Boh, je s ním.
10. Zhromaždili sa do Jeruzalema v treťom mesiaci pätnásteho roku Ásovej vlády
11. a obetovali toho dňa Hospodinovi z koristi, ktorú priviedli: sedemsto kusov hovädzieho statku a sedemtisíc oviec.
12. Nato sa zmluvne zaviazali, že budú hľadať Hospodina, Boha svojich otcov, celým srdcom a celou dušou.
13. Každý, kto by nehľadal Hospodina, Boha Izraelovho, mal byť usmrtený, malý či veľký, muž či žena.
14. Prisahali Hospodinovi nahlas, za zvučného jasotu trúb a rohov.
15. Všetci Júdejci sa radovali z prísahy, lebo prisahali celým srdcom a hľadali Ho s najlepšou vôľou, takže sa im dal nájsť. Tak im Hospodin poskytol pokoj od okolia.
16. Aj Maachu, svoju matku, kráľ Ása zosadil z hodnosti vládkyne, pretože postavila pre Ašéru hanebnú sochu. Ása vyťal jej hanebnú sochu, rozdrvil ju a spálil v Kidrónskom údolí.
17. Výšiny síce nezmizli z Izraela, ale Ása mal statočné srdce po celý svoj život.
18. Priniesol do domu Božieho zasvätené dary svojho otca i vlastné zasvätené dary: striebro, zlato a náčinie.