10. Nuž, daj mi múdrosť a poznanie, aby som vedel vchádzať i vychádzať pred týmto ľudom. Veď kto by mohol spravovať tento významný ľud?
11. Nato Boh riekol Šalamúnovi: Pretože si takto zmýšľal, a nežiadal si si bohatstvo, poklady alebo slávu, ani smrť svojich neprajníkov, nežiadal si si ani dlhý vek, ale žiadal si si múdrosť a poznanie, aby si mohol spravovať môj ľud, nad ktorým som ťa ustanovil za kráľa,
12. dostane sa ti múdrosti a poznania. Dám ti však aj bohatstvo, poklady a slávu, akú nemali králi, čo boli pred tebou, a nebudú mať ani tí, čo prídu po tebe.
13. Potom sa Šalamún odobral z výšiny, ktorá je v Gibeóne, od svätostánku do Jeruzalema, a kraľoval nad Izraelom.
14. Šalamún stiahol vozy a jazdcov - mal totiž tisícštyristo vozov a dvanásťtisíc jazdcov - a rozmiestnil ich po vozových mestách a u seba v Jeruzaleme.
15. Kráľ uložil v Jeruzaleme toľko striebra a zlata ako kamenia, a cédrov ako divých figovníkov, ktorých je na Nížine hojnosť.
16. Pre Šalamúna dovážali kone z Egypta a z Kúy. Kráľovi nakupovači ich preberali z Kúy za kúpnu cenu.
17. Z Egypta dovážali voz za šesťsto šekelov striebra a koňa za stopäťdesiat. Podobne ich prostredníctvom vyvážali i všetkým kráľom chetejským a sýrskym.
18. Šalamún si zaumienil postaviť dom Hospodinovmu menu a sebe kráľovský palác.