19. ale Hospodin nechcel vyhladiť Júdu kvôli svojmu služobníkovi Dávidovi, ktorému zasľúbil, že jemu i jeho synom dá svetlo po všetky časy.
20. Za jeho čias sa Edómci vymanili z judského područia a ustanovili si kráľa.
21. "Vtedy Jehórám prešiel do Cáíru a všetky vojnové vozy s ním. V noci vstal i s veliteľmi vojnových vozov a porazil Edómcov, ktorí ho obkľúčili; ľud utiekol do svojich stanov."
22. Tak sa vymanil Edóm z judského područia až do tohto dňa. V tom čase odpadla aj Libna.
23. Ostatné Jehórámove činy, ako aj všetko, čo vykonal, je zapísané v Knihe letopisov judských kráľov.
24. Keď Jehórám usnul so svojimi otcami, pochovali ho k jeho otcom v meste Dávidovom. Po ňom sa kráľom stal jeho syn Achazja.
25. V dvanástom roku izraelského kráľa Jóráma, syna Achabovho, kráľom sa stal judský kráľ Achazja, syn Jehórámov.
26. Achazja mal dvadsaťdva rokov, keď sa stal kráľom, a kraľoval jeden rok v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Atalja, dcéra izraelského kráľa Omrího.
27. "Chodil po cestách domu Achábovho a konal to, čo sa nepáči Hospodinovi, ako dom Achábov; bol totiž zaťom Achábovho domu."
28. Šiel aj do boja s Jórámom, synom Achábovým, proti sýrskemu kráľovi Chazáélovi pri Rámót-Gileáde. Sýrčania vtedy poranili Jóráma.
29. Kráľ Jórám sa vrátil do Jezreelu liečiť sa z rán, ktoré mu spôsobili Sýrčania pri Ráme v boji so sýrskym kráľom Chazáélom. Achazja, syn judského kráľa Jehóráma, zišiel navštíviť Achábovho syna Jóráma do Jezreelu, lebo bol chorý.