6. Pán dal počuť sýrskemu vojsku hrkot vozov, dupot koní a hluk veľkého vojska, takže jeden druhému vraveli: Hľa, izraelský kráľ si najal proti nám chetejských a egyptských kráľov, aby prišli na nás.
7. Vstali teda a utiekli za súmraku. Zanechali svoje stany, kone, osly aj tábor tak, ako bol, a utekali o život.
8. Keď malomocní prišli na okraj tábora, vošli do prvého stanu, najedli sa, napili, odniesli odtiaľ striebro, zlato i šatstvo a odišli to ukryť. Potom sa vrátili, vošli do ďalšieho stanu, a aj odtiaľ odniesli ukryť.
9. Zrazu povedali jeden druhému: Nerobíme správne. Tento deň je dňom dobrých zvestí - a my mlčíme. Ak budeme čakať až do ranného svitu, dopustíme sa previnenia. Poberme sa a poďme to oznámiť kráľovskému domu.
10. Keď došli, zakričali na stráže mestskej brány a oznámili im: Vošli sme do sýrskeho tábora, a hľa, nieto tam nikoho, ani ľudský hlas sme nepočuli, len kone a osly popriväzované a stany tak, ako boli.
11. Stráže brán to zakričali ďalším, až to bolo ohlásené v kráľovskom paláci.
12. Kráľ vstal v noci a svojím služobníkom povedal: Poviem vám, čo urobili s nami Sýrčania. Vedia, že hladujeme, preto vyšli z tábora ukryť sa do poľa. Myslia si: Keď vyjdú z mesta, pochytáme ich živých a vojdeme do mesta.
13. Jeden z jeho služobníkov odvetil: Treba vziať päť koní z tých, čo ešte zostali. Aj tak vyjde na to, na čo vychádza celé množstvo Izraela, ktoré už zahynulo. Pošleme ich a uvidíme.
14. Vzali teda dva záprahy koní a kráľ ich poslal za sýrskym vojskom s odkazom: Choďte a pozrite!
15. Šli za nimi až k Jordánu. A videli, že celá cesta bola plná šiat a výzbroje, ktorú Sýrčania na svojom úteku zahodili. Keď sa poslovia vrátili, oznámili to kráľovi.
16. Vtedy ľud vyšiel a vyplienil sýrsky tábor, takže sea jemnej múky stála šekel a dve sey jačmeňa šekel - podľa slova Hospodinovho.