1. Vtedy Elízeus povedal: Počujte slovo Hospodinovo: Takto vraví Hospodin: Zajtra o tomto čase bude v samárskej bráne sea jemnej múky za šekel, dve sey jačmeňa za šekel.
2. Ale dôstojník, o ruku ktorého sa kráľ opieral, odvetil Božiemu mužovi: Aj keby Hospodin narobil okná na nebi, mohlo by sa to stať? Povedal mu: Ajhľa, vlastnými očami to uzrieš, ale jesť z toho nebudeš.
3. Pri vchode do brány sa zdržiavali štyria malomocní muži. Povedali si jeden druhému: Načo tu máme sedieť, kým nezomrieme?
4. Ak si zmyslíme ísť do mesta, v meste je hlad, takže tam zomrieme. Aj keď tu zostaneme, zomrieme. Poďme, vpadnime do sýrskeho tábora! Ak nás nechajú nažive, zostaneme živí, ak nás usmrtia, pomrieme.
5. Za súmraku sa pohli, aby vošli do sýrskeho tábora. Keď prišli na okraj sýrskeho tábora, zbadali, že tam nieto nikoho.
6. Pán dal počuť sýrskemu vojsku hrkot vozov, dupot koní a hluk veľkého vojska, takže jeden druhému vraveli: Hľa, izraelský kráľ si najal proti nám chetejských a egyptských kráľov, aby prišli na nás.
7. Vstali teda a utiekli za súmraku. Zanechali svoje stany, kone, osly aj tábor tak, ako bol, a utekali o život.
8. Keď malomocní prišli na okraj tábora, vošli do prvého stanu, najedli sa, napili, odniesli odtiaľ striebro, zlato i šatstvo a odišli to ukryť. Potom sa vrátili, vošli do ďalšieho stanu, a aj odtiaľ odniesli ukryť.
9. Zrazu povedali jeden druhému: Nerobíme správne. Tento deň je dňom dobrých zvestí - a my mlčíme. Ak budeme čakať až do ranného svitu, dopustíme sa previnenia. Poberme sa a poďme to oznámiť kráľovskému domu.