17. A žena počala a porodila syna o rok v tom istom čase, ako to predpovedal Elízeus.
18. Keď chlapec vyrástol, vybral sa jedného dňa k otcovi k žencom.
19. Tu sa začal žalovať svojmu otcovi: Hlava moja, hlava moja! Ten rozkázal svojmu sluhovi: Odnes ho matke.
20. Keď ho vzal a priviedol k matke, sedel jej až do poludnia na kolenách, potom zomrel.
21. Vtedy vyšla hore, položila ho na lôžko Božieho muža, zavrela a odišla.
22. Zavolala si muža a povedala: Pošli mi, prosím, jedného zo sluhov a nejakú oslicu. Pobežím za Božím mužom a potom sa vrátim.
23. Ale on sa opýtal: Prečo ideš za ním? Dnes nie je ani novmesiac ani sviatočný deň odpočinku. Odvetila: Buď na pokoji!
24. Keď osedlala oslicu, prikázala svojmu sluhovi: Žeň a vykroč! Kvôli mne jazdu nezdržuj, iba keď ti poviem.
25. Nato sa pobrala a prišla k Božiemu mužovi na vrch Karmel. Keď ju Boží muž zhliadol zďaleka, povedal svojmu sluhovi Gécházímu: Pozri, to je tá Šúnémčanka!
26. Nože jej pobehni v ústrety a opýtaj sa jej: Dobre sa máš? Dobre sa má tvoj muž? Dobre sa má tvoje dieťa? Odpovedala: Dobre.
27. Keď prišla na vrch k Božiemu mužovi, objala mu nohy. Vtom priskočil Géchází, aby ju odsotil. Ale Boží muž povedal: Daj jej pokoj, lebo má zarmútenú dušu. Hospodin to však skryl predo mnou a neoznámil mi nič.
28. Nato sa ozvala: Či som si pýtala syna od teba, pane môj? Či som ti nevravela: Nerob mi márne nádeje?
29. Vtedy rozkázal Gécházímu: Opáš si bedrá, vezmi si do ruky moju palicu a choď! Keď niekoho stretneš, nepozdrav ho! Keď teba niekto pozdraví, neodpovedaj! Moju palicu polož chlapcovi na tvár.
30. Chlapcova matka však povedala: Akože žije Hospodin a akože ty žiješ, nespustím sa ťa.