17. A žena počala a porodila syna o rok v tom istom čase, ako to predpovedal Elízeus.
18. Keď chlapec vyrástol, vybral sa jedného dňa k otcovi k žencom.
19. Tu sa začal žalovať svojmu otcovi: Hlava moja, hlava moja! Ten rozkázal svojmu sluhovi: Odnes ho matke.
20. Keď ho vzal a priviedol k matke, sedel jej až do poludnia na kolenách, potom zomrel.
21. Vtedy vyšla hore, položila ho na lôžko Božieho muža, zavrela a odišla.
22. Zavolala si muža a povedala: Pošli mi, prosím, jedného zo sluhov a nejakú oslicu. Pobežím za Božím mužom a potom sa vrátim.
23. Ale on sa opýtal: Prečo ideš za ním? Dnes nie je ani novmesiac ani sviatočný deň odpočinku. Odvetila: Buď na pokoji!
24. Keď osedlala oslicu, prikázala svojmu sluhovi: Žeň a vykroč! Kvôli mne jazdu nezdržuj, iba keď ti poviem.
25. Nato sa pobrala a prišla k Božiemu mužovi na vrch Karmel. Keď ju Boží muž zhliadol zďaleka, povedal svojmu sluhovi Gécházímu: Pozri, to je tá Šúnémčanka!