20. Potom pozabíjal všetkých výšinových kňazov, ktorí tam boli pri oltároch, spálil na nich ľudské kosti a vrátil sa do Jeruzalema.
21. Tu prikázal kráľ všetkému ľudu: Zasväťte paschu svojmu Bohu, Hospodinovi, ako je to napísané v tejto knihe zmluvy.
22. Lebo taká pascha sa nesvätila od čias sudcov, ktorí spravovali Izrael, ani po všetky časy izraelských a judských kráľov.
23. Len v osemnástom roku kráľa Joziáša sa táto pascha svätila Hospodinovi v Jeruzaleme.
24. Joziáš odpratal aj vyvolávačov duchov a vedomcov, aj terafím, modly a všetky ohavnosti, ktoré bolo vidieť v Judsku a v Jeruzaleme, aby splnil slová zákona napísané v knihe, ktorú našiel kňaz Chilkijá v dome Hospodinovom.
25. A nebolo pred ním kráľa, ktorý by sa bol tak obrátil k Hospodinovi celým srdcom, celou dušou a všetkou silou podľa celého zákona Mojžišovho. Ani po ňom nebol jemu podobný.
26. Hospodin však jednako neupustil od svojho veľkého pálčivého hnevu, ktorým vzplanul proti Júdovi pre všetko popudzovanie, ktorým ho hneval Menašše.
27. Hospodin riekol: Aj Júdu odstránim spred seba, ako som odstránil Izrael, a zavrhnem toto mesto Jeruzalem, ktoré som si vyvolil, aj dom, o ktorom som povedal, že tam bude moje meno.
28. Ostatné činy Joziášove, všetko, čo vykonal, je zapísané v Knihe letopisov judských kráľov.
29. Za jeho čias egyptský kráľ faraón Nechó tiahol k asýrskemu kráľovi k rieke Eufratu. Kráľ Joziáš mu šiel v ústrety, ale on ho zabil pri Megidde hneď, ako ho uvidel.
30. Jeho služobníci priviezli mŕtveho z Megidda do Jeruzalema a pochovali ho v jeho hrobke. Potom vzal ľud krajiny Jóácháza, syna Joziášovho, pomazali ho a ustanovili za kráľa miesta jeho otca.
31. Jóácház mal dvadsaťtri rokov, keď sa stal kráľom, a kraľoval tri mesiace v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Chamútal, dcéra Jirmejova z Libny.
32. Robil, čo sa nepáči Hospodinovi, celkom tak, ako robili jeho otcovia.
33. Faraón Nechó ho dal spútať v Rible, v Chamáte preto, aby nemohol kraľovať v Jeruzaleme, a na krajinu uložil pokutu sto talentov striebra a talent zlata.
34. Nato faraón Nechó ustanovil za kráľa Eljákíma, syna Joziášovho, miesto jeho otca Joziáša, a zmenil mu meno na Jójákím. Jóácháza vzal, odviedol do Egypta, a tam zomrel.
35. Jójákím odovzdal faraónovi striebro a zlato. Musel však zdaniť krajinu, aby mohol dať primerané množstvo striebra faraónovi. Od každého z ľudu krajiny vymáhal striebro a zlato podľa jeho odhadu, aby mohol dať faraónovi Nechóvi.
36. Jójákím mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a kraľoval jedenásť rokov v Jeruzaleme, Jeho matka sa volala Zebídá, dcéra Pedájova z Rúmy.
37. Konal, čo sa nepáči Hospodinovi, celkom tak, ako konali jeho otcovia.