8. Eliáš vzal svoj plášť, zvinul ho a udrel ním na vodu, takže sa rozostúpila na jednu i na druhú stranu, a oni dvaja prešli po suchu.
9. Keď prechádzali, Eliáš povedal Elízeovi: Žiadaj si, čo ti mám urobiť skôr, ako budem vzatý od teba. Elízeus odpovedal: Nech spočinie na mne, prosím, dvojnásobok tvojho ducha.
10. On povedal: Ťažkú vec si žiadaš, ale ak ma budeš vidieť, ako budem vzatý od teba, stane sa ti tak, ak nie, nestane sa.
11. Zrazu, ako tak šli a zhovárali sa, oddelil ich od seba ohnivý voz a ohnivé kone a Eliáš vystúpil vo víchrici na nebo.
12. Elízeus to videl a kričal: Otče môj, otče môj! Vozy Izraela a jeho jazda! A už ho viac nevidel.
13. Potom zodvihol Eliášov plášť, ktorý spadol z neho, vrátil sa a zastal na brehu Jordánu.
14. Vzal Eliášov plášť, udrel ním na vodu a povedal: Kde je Hospodin, Boh Eliášov? Keď udrel na vodu, rozostúpila sa na jednu i na druhú stranu a Elízeus prešiel.
15. Keď to uvideli prorockí učeníci, ktorí boli v Jerichu oproti, povedali: Duch Eliášov spočinul na Elízeovi. Šli mu v ústrety, poklonili sa mu až po zem
16. a povedali mu: Ajhľa, medzi tvojimi služobníkmi je päťdesiat chlapov, udatných to mužov, nech idú a hľadajú tvojho pána, či ho duch Hospodinov neodniesol a nehodil na niektorý vrch alebo do niektorého údolia. Odvetil: Neposielajte!
17. Keď na neho veľmi naliehali, povedal: Pošlite! A tak poslali tých päťdesiatich mužov, tí ho tri dni hľadali, ale nenašli.
18. Potom sa vrátili k nemu, lebo sa zdržiaval v Jerichu. Povedal im: Nepovedal som vám: Nechoďte?
19. Mužovia z toho mesta vraveli Elízeovi: Bývanie je v tomto meste dobré, ako aj náš pán vidí, ale voda je zlá a krajina trpí potratmi.
20. Nato povedal: Prineste mi novú misu a položte do nej soľ. Keď mu ju priniesli,
21. vyšiel k prameňu, vsypal doň soľ a povedal: Takto vraví Hospodin: Uzdravujem túto vodu. Nevzíde z nej viac smrť ani potraty.
22. A tak tá voda zostala zdravou až dodnes podľa slova, ktoré vyriekol Elízeus.
23. Odtiaľ sa pobral do Bételu. Keď vystupoval cestou, vyšli z mesta malí chlapci a posmievali sa mu: Plešivec, poď hore, plešivec, poď hore!
24. Obrátil sa, a keď ich zazrel, preklial ich menom Hospodinovým. Vtom vyšli z hory dve medvedice a roztrhali z nich štyridsať dva chlapcov.