16. Keď Jóáš usnul so svojimi otcami, pochovali ho v Samárii k izraelským kráľom. Miesto neho sa stal kráľom jeho syn Járobeám.
17. Judský kráľ Amacja, syn Jóášov, žil po smrti izraelského kráľa Jóáša, syna Joácházovho, pätnásť rokov.
18. Ostatné činy Amacjove sú zapísané v Knihe letopisov judských kráľov.
19. V Jeruzaleme zosnovali proti nemu sprisahanie, a keď ušiel do Lachíša, poslali ta za ním, a tam ho usmrtili.
20. Potom ho priniesli na koňoch a pochovali pri jeho otcoch v Jeruzaleme, v meste Dávidovom.
21. Nato všetok judský ľud vzal Azarju, ktorý mal práve šestnásť rokov, a ustanovil ho za kráľa miesto jeho otca Amacju.
22. On vystaval Élat a vrátil ho k Judsku, keď kráľ už usnul s otcami.
23. "V pätnástom roku judského kráľa Amacju, syna Jóášovho, stal sa kráľom v Samárii Járobeám, syn izraelského kráľa Jóáša; panoval štyridsaťjeden rokov."
24. Robil, čo sa nepáči Hospodinovi, neodstúpil od nijakých hriechov Járobeáma, syna Nebatovho, ktorý zviedol Izrael na hriech.
25. Navrátil izraelské územie od vstupu do Chamátu až po More púšte podľa slova Hospodina, Boha Izraela, ktoré vyriekol prostredníctvom svojho služobníka Jónáha, syna Amitajovho, proroka z Gat-Hachéferu.
26. Lebo Hospodin videl trpkú biedu Izraela, že je už koniec so slobodnými i poddanými a že Izrael nemá záchrancu.
27. Hospodin sa totiž nerozhodol vymazať spod nebies meno Izraela, a tak ho zachránil prostredníctvom Járobeáma, syna Jóášovho.
28. Ostatné činy Járobeámove, všetko, čo vykonal, i jeho hrdinstvo, s ktorým bojoval, ako prinavrátil Damask a Júdov Chamát Izraelu, je zapísané v Knihe letopisov izraelských kráľov.
29. Keď Járobeám usnul so svojimi otcami, izraelskými kráľmi, stal sa po ňom kráľom jeho syn Zecharja.