20. Na úsvite vstal a ponáhľal sa k jame s levmi.
21. Keď sa priblížil, zavolal bolestným hlasom: Daniel, služobník živého Boha, či ťa tvoj Boh, ktorému vytrvalo slúžiš, vládal zachrániť pred levmi?
22. Vtedy mu Daniel povedal: Kráľu, ži naveky!
23. Môj Boh poslal svojho anjela, a ten zavrel ústa levom, takže mi neublížili, pretože sa pred Ním dokázala moja nevina. Ale ani proti tebe, kráľu, som nespáchal nijaký prečin.
24. Vtedy sa kráľ zaradoval a rozkázal vytiahnuť Daniela z jamy. Nato ho vytiahli z jamy a nenašli na ňom nijaký úraz, lebo dôveroval svojmu Bohu.
25. "A kráľ vydal rozkaz predviesť mužov, ktorí Daniela ohovárali; mužov s ich deťmi i ženami hodili do jamy s levmi. Nedopadli ani na dno jamy, už sa levy na nich vrhli a rozdrvili im všetky kosti."
26. Nato kráľ Dárius napísal všetkým ľuďom, národom a národnostiam: Nech sa rozhojní váš pokoj!