14. Nato povedali kráľovi: Daniel, ktorý je jedným z judských zajatcov, nedbá na tvoj zákaz, ktorý si vydal, ale trikrát denne prednáša svoju prosbu.
15. "Keď kráľ počul ich reč, veľmi sa nad tým zarmútil, a zaumienil si zachrániť Daniela; až do západu slnka sa usiloval vyslobodiť ho."
16. Vtedy tí mužovia prišli urýchlene ku kráľovi a povedali: Kráľu, vedz, že Médovia a Peržania majú zákon, že nijaký zákaz ani nariadenie, ktoré vydal kráľ, nemožno zmeniť.
17. Nato kráľ vydal rozkaz, predviedli Daniela a hodili ho do jamy s levmi. Kráľ povedal Danielovi: Nech ťa zachráni tvoj Boh, ktorého vytrvalo uctievaš.
18. Potom priniesli jeden kameň, položili ho na otvor jamy, kráľ ho zapečatil svojím pečatným prsteňom a pečatnými prsteňmi svojich veľmožov, aby sa nič nezmenilo v Danielovom položení.
19. Kráľ odišiel do svojho paláca, noc strávil v pôste, pokrmy mu nedoniesli a spánok unikol.
20. Na úsvite vstal a ponáhľal sa k jame s levmi.
21. Keď sa priblížil, zavolal bolestným hlasom: Daniel, služobník živého Boha, či ťa tvoj Boh, ktorému vytrvalo slúžiš, vládal zachrániť pred levmi?
22. Vtedy mu Daniel povedal: Kráľu, ži naveky!