5. V tú hodinu sa objavili prsty ľudskej ruky a písali na omietku steny kráľovského paláca naproti svietniku, a kráľ sa díval na ruku, ktorá písala.
6. Vtedy sa zmenila farba kráľovej tváre a vlastné myšlienky ho desili. Bederné kĺby sa mu chveli a kolená triasli.
7. Nahlas vykríkol, aby priviedli veštcov, Chaldejcov a astrológov. Kráľ povedal babylonským mudrcom: Ktokoľvek prečíta toto písmo a oznámi mi jeho význam, bude oblečený do purpuru a bude mať zlatú reťaz na hrdle. Bude vládnuť ako tretí v kráľovstve.
8. Vtedy prišli všetci kráľovi mudrci, ale písmo nemohli prečítať, ani kráľovi nemohli podať jeho výklad.
9. Tu sa kráľ veľmi naľakal, jeho tvár menila farby, jeho veľmoži boli v rozpakoch.
10. Na kráľov krik prišla kráľovná a jeho veľmoži do hodovnej siene a kráľovná povedala: Kráľu, ži naveky! Nech ťa nedesia tvoje myšlienky a nech tvoja tvár nemení farby.