8. "Strom rástol a mocnel,jeho vrcholec siahal po nebo;bolo ho vidieť až po koniec zeme."
9. "Jeho lístie bolo krásnea hojne bolo jeho ovocia;bol na ňom pokrm pre všetkých.Poľná zver nachádzala pod ním tieň;v jeho ratolestiach bývalonebeské vtáctvoa z neho sa živilo každé telo."
10. Potom som videl vo vidinách, ktoré mi na mojom lôžku prechádzali hlavou: Ajhľa, strážny, svätý, zostúpil z neba.
11. Silno volal a takto vravel:Zotnite stroma obsekajte mu ratolesti.Okmášte mu lístiea rozmetajte jeho ovocie.Zver nech ujde spod nehoi vtáctvo z jeho vetví,
12. "ale jeho peň s koreňminechajte v zemi,v železných a bronzových okovách,v peknej zeleni;a nech sa so zverinou delío poľné byliny."
13. Nech sa mu zmení ľudské srdcea nech dostane srdce zvieracie.Sedem časov má prebehnúť nad ním.
14. Toto rozhodnutie jepodľa rady strážnycha na reči svätých spočíva táto vec,aby živí poznali, že Najvyšší panuje nad kráľovstvom ľudí, že On ho dáva tomu, komu chce, a aj najchatrnejšieho z ľudí môže nadeň ustanoviť.
15. "Toto je sen, ktorý som videl ja, Nebúkadnecar, a ty, Béltšaccar, mi podaj jeho výklad! Lebo ani všetci mudrci môjho kráľovstva mi ho nevedeli vyložiť; ty to však môžeš, lebo duch svätých bohov spočíva v tebe."
16. Vtedy Daniel, ktorý sa volal Béltšaccar, na istý čas ustrnul a jeho myšlienky ho desili. Ale kráľ povedal: Béltšaccar, nech ťa neľaká sen a jeho výklad. Béltšaccar odpovedal: Pane môj, sen tvojim neprajníkom a jeho význam tvojim nepriateľom!
17. Strom, ktorý si videl rásť a mocnieť, ktorého výška siahala po nebesá a bolo ho vidieť na celej zemi,
18. ktorého lístie bolo krásne a ovocie hojné, a bol na ňom pokrm pre všetkých, strom, pod ktorým prebývala poľná zver a v jeho vetvách nebeské vtáctvo,
19. ten strom si ty, kráľu, ktorý si rástol a mocnel a ktorého veľkosť siahala po nebesá a vláda až po hranice zeme.
20. "A keď kráľ videl zostúpiť z nebies strážneho a svätého, ktorý hovoril: Vytnite ten strom a zničte ho, ale peň s koreňmi nechajte v zemi, a to v železných a bronzových okovách, v poľnej zeleni; nech ho skropí rosa z neba a nech má s poľnou zverou svoj podiel, kým neprebehne nad ním sedem časov -"
21. toto je výklad, kráľu, a toto rozhodnutie Najvyššieho, ktoré prichádza na môjho pána, kráľa:
22. "Vyženú ťa spomedzi ľudí a budeš bývať s poľnou zverou; byliny ti dajú za pokrm ako dobytku; rosa nebies ťa bude kropiť a sedem časov prebehne nad tebou, kým nepoznáš, že nad kráľovstvom ľudí vládne Najvyšší a On ho dáva, komu chce."
23. To, že znel príkaz ponechať strom s koreňmi stromu, znamená: tvoje kráľovstvo bude pevne stáť, akonáhle poznáš, že nebesá majú moc.
24. Preto, kráľu, prijmi moju radu: Zameň svoje hriechy za spravodlivosť a svoje neprávosti za milosrdenstvo voči biednym. Azda sa predĺži tvoje blaho.