18. ktorého lístie bolo krásne a ovocie hojné, a bol na ňom pokrm pre všetkých, strom, pod ktorým prebývala poľná zver a v jeho vetvách nebeské vtáctvo,
19. ten strom si ty, kráľu, ktorý si rástol a mocnel a ktorého veľkosť siahala po nebesá a vláda až po hranice zeme.
20. "A keď kráľ videl zostúpiť z nebies strážneho a svätého, ktorý hovoril: Vytnite ten strom a zničte ho, ale peň s koreňmi nechajte v zemi, a to v železných a bronzových okovách, v poľnej zeleni; nech ho skropí rosa z neba a nech má s poľnou zverou svoj podiel, kým neprebehne nad ním sedem časov -"
21. toto je výklad, kráľu, a toto rozhodnutie Najvyššieho, ktoré prichádza na môjho pána, kráľa:
22. "Vyženú ťa spomedzi ľudí a budeš bývať s poľnou zverou; byliny ti dajú za pokrm ako dobytku; rosa nebies ťa bude kropiť a sedem časov prebehne nad tebou, kým nepoznáš, že nad kráľovstvom ľudí vládne Najvyšší a On ho dáva, komu chce."
23. To, že znel príkaz ponechať strom s koreňmi stromu, znamená: tvoje kráľovstvo bude pevne stáť, akonáhle poznáš, že nebesá majú moc.
24. Preto, kráľu, prijmi moju radu: Zameň svoje hriechy za spravodlivosť a svoje neprávosti za milosrdenstvo voči biednym. Azda sa predĺži tvoje blaho.
25. To všetko postihlo kráľa Nebúkadnecara.
26. Po dvanástich mesiacoch, keď sa prechádzal po babylonskom kráľovskom paláci,
27. kráľ povedal: Nie je to ten veľký Babylon, ktorý som ja vystaval ako kráľovské sídlo mocou svojej sily a ku cti svojej slávy?
28. Slovo bolo ešte v kráľových ústach, a už zahrmelo slovo z neba: Tebe sa hovorí, kráľ Nebúkadnecar: Kráľovstvo ti je odňaté.
29. Vyženú ťa spomedzi ľudí a budeš bývať s poľnou zverou, byliny ti dajú jesť ako dobytku a sedem časov musí prebehnúť nad tebou, kým neuznáš, že Najvyšší vládne nad kráľovstvom ľudí a dáva ho, komu chce.
30. "V tú hodinu sa splnilo slovo na Nebúkadnecarovi: bol vyhnaný spomedzi ľudí a jedol byliny ako dobytok; nebeská rosa mu kropila telo, kým mu nenarástli vlasy ako orlom perie a nechty ako vtákom pazúry."
31. "Po uplynutí tých dní som ja, Nebúkadnecar, pozdvihol oči k nebu a rozum sa mi vrátil. Vtedy som dobrorečil Najvyššiemu, chválil a velebil som Večne živého,Jeho vláda je večnáa Jeho kráľovstvo jez pokolenia na pokolenie;"
32. "všetci obyvatelia zeme súpokladaní za nič;podľa svojej vôle nakladás nebeským vojskomaj s obyvateľmi zeme;niet nikoho,kto by mohol prekážať Jeho rukáma opýtať sa Ho: Čo to robíš?"
33. V tom istom čase sa mi vrátil rozum a na slávu môjho kráľovstva môj lesk a veleba. Moji radcovia a veľmoži ma vyhľadali, znova som bol dosadený do svojho kráľovstva a dostalo sa mi ešte väčšej moci.