7. Preto, keď rozličné národy počuli zvuk rohu, píšťaly, citary, harfy, lutny, gájd a ostatných hudobných nástrojov, všetci ľudia, národy a národnosti padli a poklonili sa zlatej soche, ktorú kráľ Nebúkadnecar dal postaviť.
8. V tom istom čase pristúpili niekoľkí chaldejskí mužovia a zlomyseľne obžalovali Židov.
9. Povedali kráľovi Nebúkadnecarovi: Kráľu, ži naveky.
10. Ty, kráľ, si vydal rozkaz, aby každý človek, ktorý začuje zvuk rohu, píšťaly, citary, harfy, lutny, gájd a ostatných hudobných nástrojov, padol a poklonil sa zlatej soche.
11. Kto však nepadne a nebude ju vzývať, nech je uvrhnutý do rozpálenej ohnivej pece.
12. Sú tu istí judskí mužovia, ktorých si poveril správou babylonskej krajiny - Šadrach, Méšach a Abéd-Negó. Títo mužovia, kráľu, neberú ohľad na teba, tvojich bohov neuctievajú a zlatej soche, ktorú si dal postaviť, sa neklaňajú.
13. Vtedy Nebúkadnecar v rozčúlení a v hneve rozkázal predviesť Šadracha, Méšacha a Abéd-Nega. Vtedy priviedli oných mužov pred kráľa.
14. Nebúkadnecar ich oslovil: Je to pravda, Šadrach, Méšach a Abéd-Negó, že neuctievate mojich bohov a neklaniate sa zlatej soche, ktorú som dal postaviť?
15. Teraz, ak ste ochotní vo chvíli, keď počujete zvuk rohu, píšťaly, citary, harfy, lutny, gájd a ostatných hudobných nástrojov, padnúť a pokloniť sa soche, ktorú som dal urobiť, dobre. Ale ak sa nebudete klaňať, v tú hodinu vás hodia do rozpálenej pece. Aký boh by vás mohol vyslobodiť z mojich rúk?
16. Šadrach, Méšach a Abéd-Negó odpovedali kráľovi Nebúkadnecarovi: Na to ti nemusíme odpovedať ani slovo.
17. Keď to musí byť, náš Boh, ktorého vzývame, nás môže vyslobodiť z rozpálenej ohnivej pece, a vyslobodí nás aj z tvojej ruky, kráľu.
18. Ale ak nie, vezmi na vedomie, kráľu, že tvojich bohov nebudeme vzývať a zlatej soche, ktorú si dal postaviť, sa nebudeme klaňať.
19. Vtedy Nebúkadnecar vzkypel zlosťou a výraz jeho tváre sa voči Šadrachovi, Méšachovi a Abéd-Negóvi zmenil. Rozkázal rozžeraviť pec sedemkrát viac, ako sa zvyčajne kúrilo.