5. Vo chvíli, keď začujete zvuk rohu, píšťaly, citary, harfy, lutny, gájd a ostatných hudobných nástrojov, musíte padnúť a klaňať sa zlatej soche, ktorú dal postaviť kráľ Nebúkadnecar.
6. Kto nepadne a nebude sa klaňať, v tú istú hodinu má byť uvrhnutý do rozpálenej ohnivej pece.
7. Preto, keď rozličné národy počuli zvuk rohu, píšťaly, citary, harfy, lutny, gájd a ostatných hudobných nástrojov, všetci ľudia, národy a národnosti padli a poklonili sa zlatej soche, ktorú kráľ Nebúkadnecar dal postaviť.
8. V tom istom čase pristúpili niekoľkí chaldejskí mužovia a zlomyseľne obžalovali Židov.
9. Povedali kráľovi Nebúkadnecarovi: Kráľu, ži naveky.
10. Ty, kráľ, si vydal rozkaz, aby každý človek, ktorý začuje zvuk rohu, píšťaly, citary, harfy, lutny, gájd a ostatných hudobných nástrojov, padol a poklonil sa zlatej soche.
11. Kto však nepadne a nebude ju vzývať, nech je uvrhnutý do rozpálenej ohnivej pece.
12. Sú tu istí judskí mužovia, ktorých si poveril správou babylonskej krajiny - Šadrach, Méšach a Abéd-Negó. Títo mužovia, kráľu, neberú ohľad na teba, tvojich bohov neuctievajú a zlatej soche, ktorú si dal postaviť, sa neklaňajú.
13. Vtedy Nebúkadnecar v rozčúlení a v hneve rozkázal predviesť Šadracha, Méšacha a Abéd-Nega. Vtedy priviedli oných mužov pred kráľa.
14. Nebúkadnecar ich oslovil: Je to pravda, Šadrach, Méšach a Abéd-Negó, že neuctievate mojich bohov a neklaniate sa zlatej soche, ktorú som dal postaviť?
15. Teraz, ak ste ochotní vo chvíli, keď počujete zvuk rohu, píšťaly, citary, harfy, lutny, gájd a ostatných hudobných nástrojov, padnúť a pokloniť sa soche, ktorú som dal urobiť, dobre. Ale ak sa nebudete klaňať, v tú hodinu vás hodia do rozpálenej pece. Aký boh by vás mohol vyslobodiť z mojich rúk?