17. Keď to musí byť, náš Boh, ktorého vzývame, nás môže vyslobodiť z rozpálenej ohnivej pece, a vyslobodí nás aj z tvojej ruky, kráľu.
18. Ale ak nie, vezmi na vedomie, kráľu, že tvojich bohov nebudeme vzývať a zlatej soche, ktorú si dal postaviť, sa nebudeme klaňať.
19. Vtedy Nebúkadnecar vzkypel zlosťou a výraz jeho tváre sa voči Šadrachovi, Méšachovi a Abéd-Negóvi zmenil. Rozkázal rozžeraviť pec sedemkrát viac, ako sa zvyčajne kúrilo.
20. Najsilnejším mužom zo svojho vojska rozkázal poviazať Šadracha, Méšacha a Abéd-Nega a vrhnúť do rozpálenej ohnivej pece.
21. Potom poviazali oných mužov v ich plášťoch, šatách, klobúkoch a odeve a vrhli ich do rozpálenej ohnivej pece.
22. Pretože kráľov rozkaz bol taký prísny, a pec bola nadmieru rozpálená, plameň z nej usmrtil mužov, ktorí niesli Šadracha, Méšacha a Abéd-Nega.
23. Ale tí traja poviazaní mužovia - Šadrach, Méšach a Abéd-Negó - padli do vnútra rozpálenej ohnivej pece.
24. Potom kráľ Nebúkadnecar zdesený náhle vstal. Svojim radcom povedal: Neuvrhli sme troch poviazaných mužov do ohňa? Odvetili mu: Skutočne, kráľu!
25. On povedal: Ja však vidím štyroch mužov voľne sa prechádzať v ohni, a niet na nich stopy porušenia. Ale výzor štvrtého je podobný synovi bohov.