3. Kráľ im povedal: Mal som sen a môj duch sa znepokojil túžbou poznať sen.
4. Chaldejci povedali kráľovi aramejsky: Kráľu, ži naveky! Rozpovedz svojim sluhom svoj sen, a my ti podáme jeho výklad.
5. Kráľ odpovedal Chaldejcom: Moje rozhodnutie je pevné. Ak mi neoznámite sen a jeho výklad, rozsekajú vás na kusy a vaše domy obrátia na hnojisko.
6. Ale ak mi oznámite sen a jeho výklad, dostanete odo mňa dary, odmeny a veľkú slávu. Preto mi oznámte sen a jeho výklad.
7. Druhý raz mu odpovedali: Nech kráľ rozpovie svoj sen svojim služobníkom a my oznámime jeho výklad.
8. Kráľ odpovedal: Bezpečne badám, že chcete získať čas, lebo vidíte, že moje rozhodnutie je pevné.
9. Ak mi sen nemôžete oznámiť, stihne vás len jeden výrok: Uzhodli ste sa predo mnou konať lož a klam, kým sa nezmenia časy. Povedzte mi teda sen, aby som vedel, že mi môžete podať aj jeho výklad.
10. Chaldejci odpovedali kráľovi: Niet na zemi človeka, ktorý by mohol oznámiť, čo kráľ chce. Pretože nijaký veľký a mocný kráľ nežiadal niečo podobné od nijakého čarodejníka, veštca a Chaldejca.
11. Vec, ktorú žiada kráľ, je ťažká, a nikto iný by to nevedel oznámiť, iba bohovia, ktorí nebývajú medzi telesnými bytosťami.
12. Kráľ sa pre to veľmi rozhneval, ba rozzúril a rozkázal zahubiť všetkých babylonských mudrcov.
13. Keď vyšiel rozkaz pozabíjať mudrcov, hľadali Daniela a jeho druhov, aby ich zabili.
14. Vtedy Daniel prehovoril múdro a opatrne k veliteľovi kráľovskej telesnej stráže Arjókovi, ktorý vyšiel pobiť babylonských mudrcov.
15. V odpovedi povedal kráľovmu zmocnencovi Arjókovi: Prečo vyšiel taký prísny výrok od kráľa? Nato Arjók oboznámil Daniela s vecou.
16. Vtedy Daniel šiel a požiadal kráľa, nech mu dá čas, aby mohol kráľovi oznámiť výklad.
17. Potom Daniel odišiel domov a oznámil vec svojim druhom Chananjovi, Míšáélovi a Azarjovi,