17. Potom Daniel odišiel domov a oznámil vec svojim druhom Chananjovi, Míšáélovi a Azarjovi,
18. aby vyprosili od Boha nebies milosrdenstvo pre toto tajomstvo, aby tak Daniel a jeho druhovia nezahynuli s ostatnými babylonskými mudrcmi.
19. Vtedy bolo Danielovi v nočnom videní odhalené tajomstvo. A Daniel velebil Boha nebies takto:
20. Nech je požehnané meno Božieod vekov až naveky,lebo Jemu patrí múdrosť i sila!
21. On mení časy i doby,zosadzuje a nastoľuje kráľov,múdrosť dáva múdryma rozumnosť rozumným.
22. Odhaľuje, čo je hlboké a skryté,pozná, čo je v temnote,a svetlo prebýva pri ňom.
23. "Teba, Bože mojich otcov,chválim a oslavujem,lebo dal si mi múdrosť a silu.Teraz si mi dal poznať,o čo sme Ťa prosili;lebo dal si nám poznaťkráľovu záležitosť."
24. "Preto Daniel zašiel k Arjókovi, ktorý mal od kráľa rozkaz vyhubiť všetkých babylonských mudrcov; prišiel a povedal mu: Nevyhub babylonských mudrcov, ale predveď ma pred kráľa a ja mu podám výklad."
25. Arjók ho urýchlene predviedol pred kráľa a povedal mu: Medzi zajatými Júdejcami som našiel muža, ktorý oznámi kráľovi výklad.