12. Kráľ sa pre to veľmi rozhneval, ba rozzúril a rozkázal zahubiť všetkých babylonských mudrcov.
13. Keď vyšiel rozkaz pozabíjať mudrcov, hľadali Daniela a jeho druhov, aby ich zabili.
14. Vtedy Daniel prehovoril múdro a opatrne k veliteľovi kráľovskej telesnej stráže Arjókovi, ktorý vyšiel pobiť babylonských mudrcov.
15. V odpovedi povedal kráľovmu zmocnencovi Arjókovi: Prečo vyšiel taký prísny výrok od kráľa? Nato Arjók oboznámil Daniela s vecou.
16. Vtedy Daniel šiel a požiadal kráľa, nech mu dá čas, aby mohol kráľovi oznámiť výklad.
17. Potom Daniel odišiel domov a oznámil vec svojim druhom Chananjovi, Míšáélovi a Azarjovi,
18. aby vyprosili od Boha nebies milosrdenstvo pre toto tajomstvo, aby tak Daniel a jeho druhovia nezahynuli s ostatnými babylonskými mudrcmi.
19. Vtedy bolo Danielovi v nočnom videní odhalené tajomstvo. A Daniel velebil Boha nebies takto:
20. Nech je požehnané meno Božieod vekov až naveky,lebo Jemu patrí múdrosť i sila!
21. On mení časy i doby,zosadzuje a nastoľuje kráľov,múdrosť dáva múdryma rozumnosť rozumným.