9. Vtedy som počul zvuk jeho slov. Ale keď som ho počul, omráčený som padol na tvár.
10. Vtedy sa ma dotkla ruka a pomohla mi oprieť sa na kolená a dlane.
11. Potom mi povedal: Daniel, milovaný muž, daj pozor na slová, ktoré ti hovorím. Postav sa na svoje miesto, lebo teraz som poslaný k tebe. Keď mi tieto slová hovoril, s chvením som sa postavil.
12. Potom mi povedal: Neboj sa, Daniel, lebo od prvého dňa, keď si si v srdci zaumienil chápať a pokoriť sa pred svojim Bohom, boli tvoje slová vyslyšané, a ja som prišiel práve kvôli nim.
13. Ale knieža perzského kráľovstva stálo oproti mne dvadsaťjeden dní, a ajhľa, Mícháél, jedno z prvých kniežat, mi prišlo na pomoc. Nechal som ho tam pri perzských kráľoch,
14. a prišiel som, aby som ti dal vedieť, čo sa prihodí tvojmu ľudu v budúcich dňoch. Lebo videnie sa vzťahuje na budúce dni.
15. Keď mi hovoril tieto slová, sklonil som tvár k zemi a onemel.
16. A tu, hľa, dotkol sa ľudskou rukou mojich perí. I otvoril som ústa a hovoril. Povedal som tomu, čo stál predo mnou: Pane môj, pri zjavení ma prepadli kŕče a neudržal som silu.
17. Ako by mohol sluha môjho pána hovoriť tu s mojím pánom! Odvtedy nebola vo mne sila a neostal vo mne dych.
18. Vtedy sa ma znova dotkol ten, kto vyzeral ako človek, a posilňoval ma.
19. Potom povedal: Neboj sa, milovaný muž! Pokoj s tebou! Buď pevný, buď pevný! Keď takto so mnou hovoril, cítil som sa posilnený a povedal som: Hovor, Pane môj, lebo si ma posilnil.
20. Vtedy povedal: Vieš, prečo som k tebe prišiel? Teraz sa vrátim bojovať s perzským kniežaťom. Ja odchádzam, a práve prichádza grécke knieža.
21. Ale oznamujem ti, čo je napísané v knihe pravdy. Nikto ma neposilňuje proti nim, iba vaše knieža Mícháél.