5. "zdvihol som oči, obzrel sa a videl človeka oblečeného do ľanového rúcha; okolo bedier mal opasok z ofírskeho zlata;"
6. jeho telo bolo ako drahokam, jeho tvár vyzerala ako blesk, jeho oči boli ako ohnivé fakle, jeho ramená a lýtka ako bronzové zrkadlo a zvuk jeho slov bol ako hluk davu.
7. "Ja, Daniel, som zjav videl; mužovia, ktorí boli pri mne, ho nevideli; ale prepadol ich veľký strach, takže ušli a skryli sa."
8. Tak som ostal sám, keď som videl tento veľký zjav. Ale neostala vo mne sila, skvelý výzor mojej tváre sa strašne zmenil a sila ma opustila.
9. Vtedy som počul zvuk jeho slov. Ale keď som ho počul, omráčený som padol na tvár.
10. Vtedy sa ma dotkla ruka a pomohla mi oprieť sa na kolená a dlane.
11. Potom mi povedal: Daniel, milovaný muž, daj pozor na slová, ktoré ti hovorím. Postav sa na svoje miesto, lebo teraz som poslaný k tebe. Keď mi tieto slová hovoril, s chvením som sa postavil.
12. Potom mi povedal: Neboj sa, Daniel, lebo od prvého dňa, keď si si v srdci zaumienil chápať a pokoriť sa pred svojim Bohom, boli tvoje slová vyslyšané, a ja som prišiel práve kvôli nim.
13. Ale knieža perzského kráľovstva stálo oproti mne dvadsaťjeden dní, a ajhľa, Mícháél, jedno z prvých kniežat, mi prišlo na pomoc. Nechal som ho tam pri perzských kráľoch,
14. a prišiel som, aby som ti dal vedieť, čo sa prihodí tvojmu ľudu v budúcich dňoch. Lebo videnie sa vzťahuje na budúce dni.
15. Keď mi hovoril tieto slová, sklonil som tvár k zemi a onemel.
16. A tu, hľa, dotkol sa ľudskou rukou mojich perí. I otvoril som ústa a hovoril. Povedal som tomu, čo stál predo mnou: Pane môj, pri zjavení ma prepadli kŕče a neudržal som silu.
17. Ako by mohol sluha môjho pána hovoriť tu s mojím pánom! Odvtedy nebola vo mne sila a neostal vo mne dych.
18. Vtedy sa ma znova dotkol ten, kto vyzeral ako človek, a posilňoval ma.